Klonované kozy
V krajinách s rozvinutým poľnohospodárstvom rozhodne neleží na produkciu kôz hlavné ťažisko výroby živočíšnych produktov. V niektorých častiach sveta sa dokonca zdala byť "bradatá Líza" druhom odsúdeným na vyhynutie. Moderná biotechnológia sa ale postarali o veľkolepý "kozie comeback". A na tomto poli ľudskej aktivity slávili kozy úspech dávno pred tým, ako sa podarilo naklonovať prvé mláďatá.
Kozy už niekoľko rokov plní úlohu tzv živých bioreaktorov. V ich tele je vďaka genetickému zákroku syntetizuje ľudské bielkovina, ktorú možno po izolácii a vyčistení využiť na liečbu ľudských chorôb. Jedným z priekopníkov v tejto oblasti je aj americká biotechnologická firma Genzyme Transgenics Corporations so sídlom v Framinghamu v štáte Massachusetts.
Táto firma získavala doposial živej bioreaktory postupom, ktorý už možno označiť takmer za klasický. Z tela kozy bola získaná oplodnené vajíčka a do ich jadra bol vstrekne roztok ľudského génu. Veľa zárodkov tento zákrok neprežilo, ale tie, ktoré vpich špeciálne sklenenou ihlou vydržali, boli prenesené do tela matky, a tam sa mohli ďalej vyvíjať. Rad zárodkov nedokončila zdarne vývoj, ale z niektorých sa predsa len narodili mláďatá. V ich tele potom vedci pátrali po ľudskom génu. Účinnosť techniky sa pohybovala okolo 1% az niekoľkých desiatok narodených kozliatok tak bolo zvyčajne vybralo jedno jediné. Ďalšie plemenitbu potom bola znásobeniu zvieratá, ktoré nesú v tele ľudský gén a produkujú ľudskú bielkovinu.
Ľudský gén vnášajú do dedičnej informácie kozy bol upravený tak, aby jeho tzv regulačné sekvencie slúžiace ako "vypínač a Zapínač" predurčila gén na funkciu v mliečnej žľaze. Ľudský proteín bol preto vylučuje s mliekom. Z kozieho mlieka bolo možné proteín celkom bez problémov izolovať a čistiť.
Hoci bola produkcia živých kozích bioreaktorov značne sťažená nízkou účinnosťou postupu, biotechnologického firmám sa vyplácala. Živé bioreaktory mohli v každom litri mlieka produkovať gramy ľudské bielkoviny. Cena za gram lieku mohla na trhu s liekmi dosahovať tisícok alebo desaťtisícov dolárov. Náklady na výrobu bielkoviny pomocou živých bioreaktorov sa pohybovali okolo dvoch dolárov za gram. Zisky teda boli porovnateľné snáď len s obchodom so zbraňami alebo pašovaním narkotík. Na rozdiel od týchto aktivít je ale produkcia terapeutických proteínov živými bioreaktory činnosť prospešná a legálne.

Než stačila firma Genzyme transgenic Corporation oznámiť svoj svetový primát, prišla z Kanady správa o ďalších klonovaných kozliatok. Narodila sa na poľnohospodárskej fakulte McGillovej univerzity v Montreale pričinením súkromnej biotechnologickej firmy Newie Biotechnologies. Trojica kanadských Kozlík, ktorých mená napovedajú, že za "krstných rodičov" im "išli" hviezdy filmového plátna, zatiaľ vo svojej dedičnej informácii cudzí gén nenesie. Clint, Arnold a Danny sú teda "obyčajnými" klonovaných kozliatka. Ku klonovanie "živých bioreaktorov" už ale vedci z Nexia Biotechnologies pristúpili. Na jeseň roku 1999 by sa preto mala narodiť v Kanade kozľatá, aké svet ešte nevidel. V mlieku by mala dojit pavučinu.
Pavučina je bez preháňania jedným z najperspektívnejších materiálov budúceho storočia. Konštruktérov zaujalo predovšetkým "záchrannej" vlákno, ktorým sa pavúk "istí" pri páde z výšky. Odolnosťou pri namáhaní v ťahu sa tento typ vlákna vyrovná zvieracom šlachám. Vo schopnosti pohlcovať energiu prekoná aj kevlar, materiál používaný na výrobu nepriestrelných viest. Pritom sú pavučiny neuveriteľne ľahké.
Unikátne mechanické vlastnosti pavučín sú známe sto rokov a nemohli ujsť pozornosti priemyselníkov. Zálusk na ne má z celkom pochopiteľných dôvodov aj armáda. Vojaci by pre ne našli využitie napríklad pri konštrukcii lietadiel. Pavúči siete zozbierané v tráve alebo v kútoch domácností sa ale na tieto účely nehodia. Nemajú potrebnú kvalitu, pretože sa na ne lepia nečistoty. Ani umelý chov pavúkov nepriniesol očakávané výsledky. Od jednej samičky pavúka z rodu Nephila, ktoré patria medzi najlepšie pavúkovitý tkáčky,. Ze s vynaložením veľkej námahy odobrať denne asi 10 miligramov pavučinového vlákna.
Ku slovu preto prichádzajú génové inžinieri. Tí získali z pavúčej dedičnej informácie gén, podľa ktorého pavúk syntetizuje bielkovinu pavučinového vlákna. Pavúči gén vpravili vedci do dedičnej informácie buniek, ktoré možno masovo pestovať vo veľkých kultivačných nádobách. Takto zmenené bunky vyrábajú bielkovinu pavučiny, z ktorej je možné spriadať vlákna pozoruhodných vlastností. Vlákna je ale málo a je veľmi drahé. Východisko z ťažkej situácie ponúkajú klonované mláďatá.

zdroje: