Klonovanie ľudí
Jerry Hall, Americký lekár Jerry Hall vzal v roku 1993 vzal do experimentu 17 ľudských zárodkov, ktoré boli v dôsledku ťažkého vývojového defektu odsúdené zomrieť vo veľmi skorých vývojových štádií. Preto na nich mohol aj bez výčitky svedomia vykonať pokusy, ktoré mali postaviť pred odbornú verejnosť viacero otázok súvisiacich s lekárskou etikou.
Hall preukázal, že aj ľudské rozdelené zárodky sú schopné ďalšieho vývoja, a to dokonca do štádia, kedy by sa začali v tele matky spájať s tkanív maternice a začali by tvoriť placentu. Pokus bol diskutovaný hlavne medzi odborníkmi, ale ani tí sa nakoniec k nastoleným otázkam jednoznačne nevyslovili.

Hall vychádzal z predpokladu, že jedna pätina manželských párov má vážne problémy s počatím dieťaťa. Pre mnohých manželov je posledný nádejou "dieťa zo skúmavky". Z tela matky sú odobraté vajíčka, otec poskytne spermie. Vajíčka so spermiami sú potom chované nejako dobu spoločne v laboratórnych podmienkach. Zárodky, ktoré pri tomto oplodnení mimo tela matky vzniknú, sú vrátené do maternice matky. Z niektorých sa potom môže narodiť dieťa.
Dieťa sa ale narodí približne z každého piateho zarodku zavedeného do tela matky. Väčšina embryí uhynie najrannejších štádiách vývoja. Aj preto je naraz prenášané matke väčšinou hneď niekoľko embryí. Lenže čo keď sa podarí získať len jedno jediné embryo? Jerry Hall sa domnieva, že v tomto prípade by snáď bolo možné zvýšiť nádej rodičov na narodenie potomka tým, že by sa zárodok rozdelil na dva.

Hall predkladá aj ďalší pádny dôvod pre využitie umelého delenie zárodkov. Rad manželských párov čelia riziku, že ich dieťa zdedí dispozícii k dedičnej chorobe. Mnohé z genetického poškodenia možno dnes dokázať v niekoľkých bunkách. Ak manželský pár zaťažený rizikom dedičné choroby nechá počať svoje dieťa "v skúmavke", je možné z tohto zárodku odstrániť opatrne jednu bunku, v nej vykonať genetickú analýzu a určiť, či si embryo so sebou nesie v génoch poškodenia, ktoré ho ohrozí dedičnou chorobou. Analýza jedinej bunky so sebou ale nesie riziko asi dvadsaťpercentný chyby. Ak by sa ale nechala odobraná bunka ďalej vyvíjať a použila sa na genetickú analýzu až po rozdelení na viac buniek, riziko chyby genetického testu by sa významne znížilo. Je aj tento prístup k množenie ľudských zárodkov neetický? Sami cítime, že je prinajmenšom hoden diskusie.

Smelé plány Richarda Seeda - Ešte pred niekoľkými mesiacmi boli diskusie o klonovaní ľudí čisto akademickou záležitosťou. Nie je o čom hovoriť, človeka nikto klonovať nechce, namietali odborníci. Teraz sa ale taký človek našiel. Jeho profesiou je biológia, volá sa Richard Seed, žije v Chicagu a je mu 69 rokov. Ako prvý našiel odvahu otvorene povedať, že bude klonovať ľudí. Prvý embryá by mal podľa svojich predpokladov získať počas troch mesiacov. Počas roka 1998 chcel vyklonovať 500 embryí. Seed chcel ku klonovania ľudí použiť techniku, ktorá priviedla na svet slávnu ovečku Dolly. Kliniku pre klonovanie chce založiť v Chicagu, ale ak by narazil na vážnejšie ťažkosti, je pripravený premiestniť svoje klonovacie pracovisko do Mexika. Mexická vláda už ale vyhlásila, že na svojom území nič podobné nepripustí. Aspoň také boli jeho plány, bohužiaľ nevieme, ako ďaleko dospel. Zatiaľ. Možno už medzi nami behajú nejaké klony.