Biotechnológia
Biotechnológia predstavujú integráciu nových metód odvodených z modernej biotechnológie so zavedenými prístupy tradičných biotechnológií. Biotechnológia, vznikajúce sféra intenzívneho poznávania, je súborom metód, ktoré človeku umožňujú uskutočňovať špecifické zmeny deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) alebo genetického materiálu rastlín, živočíchov a mikrobiálnych systémov, a vytvárať tak užitočné výrobky alebo technológie.
 

HLAVNÁ STRANA

 

Transgénne rastliny
Prvé geneticky zmenené plodiny boli získané pred pätnástimi rokmi. Po týchto "prvých vlaštovkách" ale nasledoval "transgénne boom". Dnes je spektrum transgénnych plodín neuveriteľne široké. Rastliny, okrem iných obilniny, olejniny, bavlník alebo sója, nesú zvyčajne gén, ktorý ich robí odolnými voči hmyzím škodcom alebo voči účinku herbicídov. Transgénnej rastliny odolné voči herbicídom je možné bez rizika ošetriť postrekmi, ktoré ničí buriny. V súčasnej dobe sa geneticky zmenené plodiny pestujú na 30 miliónoch hektárov. Ich hlavnými producentmi sú USA, Kanada, Argentína a Čína.

Európa sa transgénnych plodín stále obáva a prešľapuje na mieste v čase, keď polovica svetovej produkcie sóje a jedna tretina svetovej produkcie kukurice pochádzajú z polí s transgénne plodinami. Produkty z týchto plodín sú skrmovanie hospodárskymi zvieratami, ale čoraz častejšie sa s nimi budeme stretávať na svojich stoloch, napríklad v kukuričných lupienkoch alebo nealkoholických nápojoch.

V Európe sa ešte stále "mudruje" nad tým, ako bola nová odroda vyšľachtená. Ak sa na jej vzniku podieľali metódy génového inžinierstva, berie sa na ňu okamžite úplne iný meter ako na plodinu vyšľachtenou tzv klasickými postupmi. V USA a Kanade je rozhodujúca kvalita a zdravotná nezávadnosť výrobku bez ohľadu na to, akými metódami bol získaný. Tak môže byť z praktického využitia vylúčená odroda získaná bez génovej manipulácie, ak sa ukáže, že jej konzumácia predstavuje pre človeka alebo zvieratá zdravotné riziko. Naopak, geneticky manipulovaná plodina je bez problémov uvedená na trh, ak vyhovie všetkým skúškam, ktoré predpisuje zákon. V týchto krajinách sa potom už pri zbere nerozlišujú transgénnej a netransgénnou plodiny a ich výrobky sa neraz v silách ich spracovanie pretekov zmieša. Nikto potom nedokáže ukázať prstom na sójový bôb, ktorý je plodom klasické odrody. Obaja sú po predchádzajúcich komplexných testoch považovať za neškodné.

Kým európski pestovatelia s využitím transgénnych plodín váhajú, poľnohospodári tretieho sveta si tvárou v tvár hrozbe hladomoru niečo podobné nemôžu dovoliť. Práve v týchto krajinách sa preto budú v najbližších rokoch geneticky zmenené plodiny pestovať v stále väčšom meradle. Okrem rastlín odolných voči herbicídu alebo plodín odolávajúcich škodcom sa ale začínajú objavovať aj plodiny, ktoré ponúkajú úplne nové produkty. Ide napríklad o rastliny, ktorých plody obsahujú látky využiteľné ako vakcíny. Pestovanie týchto plodín a konzumácie ich plodov sa tak môže podieľať na prevencii niektorých chorôb v krajinách, kde je základná lekárska starostlivosť ešte stále nedostupným luxusom. V štádiu vývoja sú geneticky zmenené rastliny produkujúce ľudský inzulín.

Uskutočnili sa aj prvé úspešné pokusy o zvýšenie výživné hodnoty rastlinných produktov transgénnych plodín. Do dedičnej informácie sladkých zemiakov bol napríklad vložený gén pre hromadenie bielkovín bohatých na cenné aminokyseliny. Pri rovnakej úrode, aká je bežná u netransgénnou sladkých zemiakov, schováva  transgénnej plodina až 5-krát vyššie množstvo bielkovín. To predstavuje pre krajiny, kde trpí značná časť obyvateľov podvýživou, určite významný prínos.

V ďalších pokusoch bol vypestovaný tabak, obľúbená modelová rastlina génových inžinierov, produkujúcich karoténovej červené farbivo. Táto rastlina je potom pridávať do krmiva sliepok, aby sa dosiahlo riadne intenzívneho sfarbenia vaječného žĺtka. Prídavok "karotenového tabaku" dodáva žiadúce sfarbenie aj umelo odchovaných lososum alebo garnátum. Transgénnej tabak tak nahrádza karotén vyrábaný z niektorých morských rias.

Ani tým ale nie sú možnosti transgénnych rastlín vyčerpané. V začiatkoch sú pokusy donútiť geneticky zmenené rastliny vyrábať "umelé hmoty", ktoré sú v súčasnosti vyrábané zo surovín z neobnoviteľných zdrojov. Vedci sa snažili o naplnenie tohto cieľa s pomocou geneticky manipulovaných baktérií, ale teraz sa zdá, že sa geneticky zmenené rastliny hodí na tieto účely oveľa lepšie. Geneticky manipulované baktérie je potrebné pestovať v špeciálnych kadiach, čo sú zariadenia nesmierne drahá a na prevádzku náročné. Pestovanie transgénnych rastlín produkujúcich "umelé hmoty" je výrazne jednoduchšie. Najmenej ale musia byť takéto geneticky zmenené rastliny k dispozícii.

zdroje:

© CyrixMan created for L222, all right reserved 2010